reklama

O štvrť sveta doprava - Časť piata

Takže už máme auto. Mohlo by sa zdať, že Dadke sa splnil sen, pretože dostala Hondu Civic. Nebudem urážať vašu inteligenciu tým, že uvediem farbu:)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Dadk v zalive
Dadk v zalive (zdroj: by chuap)

No..lenže...rok výroby je cca 1995 a už má svoje boliestky. Keď si zmysli, tak si začne hociktorou svojou častou klepkať alebo triasť. zatiaľ som prišla na pôvod iba jedného klepkania a to, keď je volant v krajnej polohe, teda buď úplne na doraz doprava alebo doľava.
Vtedy začne posilňovač klepkať a smrdieť.
Prvý krát, keď som si to všimla, som sa akurát pokúšala vycúvať hore kopcom do zákruty (aby som neskončila vo dvore nejakého šejka) tak som zastavila a so zatajeným dychom čakala, Keďy sa auto rozpadne.
Ibaže čakať sme na tom mieste nemohli donekonečna, tak som sa aspoň chcela presunúť a ísť čakať niekam, kde nebudeme zavadzať. To zákonite znamenalo pohnúť volantom a keď sa tak stalo klepkanie prestalo.
Práve som si uvedomila, že mam pocit, že auto ma sedadla zo sloních predkožiek...cely interiér je taký kapučínovo hnedý a marí sa mi, že je to semiš (Nie Hamish;)) Kazdopádne volant určite kožený je a interiér celkovo nesie znaky Hondy teda celkom sa podoba na náš Jazz. Inač, aj ten som tu už videla. Biely:))
Do auta som nastupovala s patričným desom, veď som vám písala, aká je to tu premávková sodoma gomora. Možno aj o strachu platí to čo o bolesti, že človek je schopný vnímať iba jeden strach naraz, pretože zatiaľ som vôbec nepocítila strach z toho, že to auto je hebedo oproti našim.
Moje šoférovanie zatiaľ prebehlo bez nehody, jeden by neveril..
Chuap sa osvedčil ako skvelý navigátor. Síce máme GPSku, ale mapu nemáme a síce máme papierovú mapu, ale sú na nej dokopy tri hlavne cesty, ktoré vedu naprieč celým Muscatom. Takže Chuap ma GPS, na ktorej sleduje šípku pohybujúcu sa po zašednutom obryse Arabského poloostrova a potom tu skvelú turistickú mapu z hotela a siešty zmysel, nás celkom dobre znavigovali k moru a odtiaľ do hotela. Keď som ho za to chválila, že ako super nás naviguje, tak len nedbalo mykol plecami "Ved to je jednoduché; doprava, doľava, rovno, nie?"
Mojím zážitkom su kruhové objazdy. Ľudia, podliehate totálnej dezilúzii, že kruháč je bezpečná forma križovatky. Prd!
Tu má kruháč tak dva- tri pruhy. Vo vonkajšom pruhu ste iba keď odbočuješte na najbližšom exite. Inač sa snažíš dostať do ľavého, príp. najsamľavejšieho. Takže keď chceš vstúpiť do kruháča, musíš mať minimálne dva pruhy voľné. Keď odchádzaš s kruháča sekáš to priamo z toho ľavého pruhu do ľavého pruhu cesty. Takto to vyzerá pekne, ale keď si k tomu primyslite tak 20 áut, každé ide neprimerane rýchlo, je to zle.
Smerovky sa dávajú iba keď máš pocit, že svojim počínaním by si mohol zabiť okoloidúce auto. Tak aby vedel, že sa ma pripraviť.
Raz sa do mňa pokúšala nastúpiť taká veľká Toyota. Domnievam sa, že trúbila preto, pretože jej nevyhovovala moja predpisová rýchlosť. Nakoľko som jej nemala kam uhnúť a tlačiť by som sa nejakým miestnym....arabom nedala, musel ísť za mnou predpisových 60 (nemám na pokuty, nemám veľkú Toyotu a tuším nemám ani medzinárodný vodičák). Pri prvej príležitosti ma samozrejme predbehol cez protismer. Až neskor ma napadlo, že keď tam za mnou fňufkal a trúbil, mala som dupnúť na brzdu. Ale, holt, nie som rodený Ománec,...
Ako som spomínala, naša prvá cesta viedla k moru. Tu sa stmieva už okolo pol 7 takže veľa svetla sme si neužili, ale fotky ste videli.
Ja som začala strašne ľutovať, že sa z Ománu nesmú vyvážať žiadne prírodniny, teda ani mušličky a tak. Odtiaľto by som odniesla za pol kufra. Ale priznám sa, že raz som len tak naslepo hrabla do piesku a nasla som takú mušľu, že tu skrátka vyveziem...inak sa nedá:)
Po ceste späť sme zatúžili po rodnej domovine a tak sme sa šli najesť do Mekáča. Aj keď vnútro...podniku (skoro som napísala "reštaurácie") zapĺnali fialovo-fialové stoly a stoličky a na prvý pohľad to tam smrdelo inak, keď sme sa zakusli vedeli sme, že sme doma:)
Iba Fanta mala takú chorobne oranžovú farbu...neviem aký prieskum trhu mohol spôsobiť, že sa tu Fanta vyrába oranžová a nie žltá...
Ja som tam zase začala riešiť abaye, tie šatky, čo nosia ženy. Konečne som prišla na to, ako sa dávajú a tam som videla hneď niekoľko spôsobov. Samozrejme, hneď som sa musela svoje zistenia posunúť Chuapovi. Milanko moje nadšenie schladil jednou vetou "Nepozriem, ešte by ma zbil nejaký chlap v nočnej košeli."
Jeeejda, ešte som vám zabudla porozprávať zážitok z benzínky!
Prišli sme, natankovali sme a nedalo sa zaplatiť. Chuap sa dvakrát otočil do predajne, kým sme pochopili, že sa neplatí v predajni, ale takému mladému mužovi v čiernych nohaviciach, košeli a so zlatými prsteňmi a reťazami na krku, ktorý sa pohyboval okolo stojanov. V ruke držal asi centimeter hrubú kopu peňazí a každého vykešoval.
Za 20 litrov benzínu sme platili 2.4 rialu, čo je v prepočte asi 200 korún.
Záviďte a plačte...

Daniela Adamková

Daniela Adamková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som malá, žiarlivá a majetnícka. Ale inak som celkom milé a slušné dievča:) Zoznam autorových rubrík:  OmanSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu